O zrodení

Na lícach ma hladil vlahý jesenný vzduch. Bol cítiť dažďom a spadaným lístím, a na oblohe niesol do diaľav nádherné oblaky. Bratislava. Moje rodné mesto.

Zvláštne, myslela som si. Ešte donedávna vždy, keď som prišla z Moravy domov, niečo vo mne si vydýchlo. Tak veľmi mi tam vždy chýbalo naše počasie. To, že vlčie maky kvitnú už v máji. Že vonku je teplo. Že v zime je mäkký vzduch… Dnes už nie. Cítila som sa ako wildling z Hry o tróny, zocelená prírodou severu. S blatom všade (deti chodia do lesnej škôlky), zvyknutá na zimu (hoci moji moravskí kamaráti by asi povedali niečo iné) a pevnejšia. Vo všetkom. Ani neviem, kedy sa to stalo.

zdroj: pixabay

Nekonečný cyklus.

Rozpad starého a zrodenie nového je nekonečný cyklus. Clarissa Pinkola Estes ho vo svojej knihe Ženy, které běhaly s vlky  volá cyklus života-smrti-života. Bol súčasťou našej dávnej múdrosti ešte pomerne nedávno. Až keď sme koniec a začiatok oddelili od života tam vonku, a zavreli za dvere rôznych inštitúcií, nitky v našej kolektívnej múdrosti sa pretrhali. Vlajú vo vlahom jesennom vetre a pospájať si ich musí každý tak, ako vie. Preto často máme problém ustáť, keď niečo skončí. A keď má prísť niečo nové, nevieme, ako tomu pomôcť na svet… Chýba nám totiž tá múdrosť, predloha, podľa ktorej by sme mohli spájať rozfúkané nitky.

Pritom celá krása spočíva v jednoduchosti. Ten cyklus vyzerá ako linka nekonečna. Jeden cyklus skončí, linka prejde bodom jednoty, zrodu a plynulo sa pustí do ďalšieho cyklu… Aha:

Často sa stretávam s tým, že ženy, ktoré sú úspešné v uskutočňovaní zámerov, myšlienok alebo projektov, majú krásne a ľahké pôrody. A naopak. Ženy, ktoré majú ľahké a krásne pôrody často sú alebo by vedeli byť úspešné v uskutočňovaní niečoho vo vonkajšom svete…

Ja patrím k tej druhej skupine žien. Môj prvý pôrod bol veľmi ťažký. Druhý pôrod bol o niečo lepší a ťažký bol hlavne v tom, že najprv vo mne musel otvoriť a vyliečiť traumu z prvého pôrodu… Verím ale tomu, že keby som teraz mala priviesť na svet ešte jedno dieťa, pôjde to ľahko (a nie preto, že by to bol tretí pôrod). Bolo by to tým, že už som prišla na to, ako prebieha ten proces, keď niečo nové prichádza na svet.

Nepodarilo sa mi na to prísť pri pôrode, ale až potom. Prichádzam na to krôčik po krôčiku, vedome, pri tvorení svojej práce snov.

Pred pôrodom

Keby som videla rodiť svoje sestry a sesternice, a moja mama a tety by mi rozprávali odvekú múdrosť, čo sa predáva z pokolenia na pokolenie – ako rodiť deti a ako sa starať o rodiacu ženu – necítila by som pred pôrodom tak obrovský strach. Bola by som pripravená.

Je smutné, že niečo tak dôležité mohlo z našej prípravy na život tak úplne vykĺznuť (zatiaľ čo derivácie a člnkový beh zostali…).

A to nie je všetko. Keby som videla svoje sestry a sesternice tvoriť veľké diela alebo zakladať podnikanie, a moja mama a tety by mi rozprávali, čo všetko sa deje v našom vnútri pri tvorbe a pred dokončením celého toho procesu, vedela by som, čo očakávať.

Vedela by som, že keď pri tvorení niečoho nového cítim strach, že to nezvládnem, je to normálne a zažíva to každý.

Vedela by som, že život nám ukazuje po celý čas vodítka, aby nám pomohol tú cestu prejsť.

Vedela by som, že keď vystúpime zo svojej hlavy von a pozrieme sa na to zvonku, z hĺbky, zistíme, že ten strach, to nie sme my. Že my sme niečo väčšie, silnejšie, jemnejšie a že ten zrod vieme zvládnuť. Pretože priviesť na svet nový život, to je zakódované v našej podstate.

A že to platí neustále, pri všetkom. Či tvorím dielo, myšlienku alebo či privádzam na svet malého človeka.

Vedela by som, že vždy, keď ma tento obrovský strach paralyzuje, tak môžem svoje vystrašené ja vziať za ruku, utrieť mu slzy a pošepkať mu do ucha, že spolu to zvládneme.

A potom jednoducho vykročiť a ísť.

zdroj: pixabay, free-photos

V pôrodných cestách

Je jedno, či privádzate na svet dieťa alebo veľké dielo. Pri pôrode dôjde k tomu, že musíte odhodiť všetky masky a čeliť svojim najhlbším strachom a obavám. Vaši draci a démoni za vami prídu a budú vám ťukať na rameno.

Je tam obrovský tlak. Zo všetkých strán. Pretože naše telo, náš systém si vtedy spomína na svoje vlastné zrodenie.

Nedá sa tomu vyhnúť. Je treba sa pozrieť svojmu strachu hlboko do očí. Uvidieť ho v celej jeho kráse a výške. A v tom momente to pustiť. Odísť z hlavy a zísť dolu, do svojho stredu. Otvoriť sa. A vydať sa do rúk toho, čo ma presahuje. Matke prírode. A nechať ju, nech ma vedie do hĺbky, kde v nás žije odveká zemitá sila. Uvoľniť sa do jej rúk. Uvoľniť sa do bolesti a zistiť, že už nie je tak dôležitá. Pretože som to našla. Našla som svoju silu. Som v bode zrodu, v bode jednoty. Som v jednote so sebou, so svojim telom, so svojou silou. V jednote s tým, čo má prísť na svet. A potom len dýchať. S láskou a pokorou k tomu zázraku, ktorého som v tejto chvíli súčasťou. Nechať sa viesť prírodou a dovoliť mu, aby prebehol.

Spolu s tým, čo sa rodí, prejdeme miestom obrovského tlaku. A potom príde uvoľnenie. A začne nový život. Alebo vznikne nové dielo.

zdroj: pixabay, TimHill

Na začiatku je krehké. Potrebuje našu pozornosť a lásku. A ako rastie, rastieme spolu s ním. Ten proces nás zmení. Či porodíme dieťa alebo napíšeme knihu, už nebudeme rovnaké. Budeme bohatšie. Hlbšie. Vďačnejšie.

Aby sme sa toto naučili, máme veľa pokusov. Na čo sme neprišli pri pôrode, budeme mať príležitosť objaviť pri tvorbe básní, myšlienok, práce… Neexistuje nezvládnutý pôrod. Len kroky na ceste.

Po zrode príde uvoľnenie. Čím ďalej postupujeme po linke nekonečna, tým je tam viac priestoru, viac možností. Únava. Odpočinok. Regenerácia. A niekde tam v diaľke nám život postupne pripravuje ďalšiu výzvu, ďalší cyklus…

Nekonečno ciest

Počas nášho života zažijeme veľa smrtí a zrodení. Vo vzťahu. V práci. V láske. V našom umení. V našej dôvere v život. To miesto obrovského tlaku, ten pocit, že nám nie je dobre, ten strach a tá bolesť tam príde vždy, keď niečo končí a niečo nové sa rodí.

Viete, čo je najdôležitejšie, keď kreslíte nekonečno? Naučiť sa tým stredom, miestom zrodu, prechádzať plynulo a s ľahkosťou. Je to práca na celý život.

A až na to prídete, je dôležité o tom rozprávať. Svojim sestrám a sesterniciam, mamám, tetám, spriazneným ženám a všetkým ženám, čo si vás prišli vypočuť. Aby tá informácia preklenula priepasť času. A dostala sa opäť tam, kam má.

Ku každej z nás <3

zdroj: pixabay

Milujem hľadanie v hĺbke a nachádzanie múdrosti v príbehoch. V projekte Mama z mestskej džungle píšem o vnútornej ceste matky a o cestičkách, ktorými nás život vedie za splnením našich snov. Môj príbeh si môžete prečítať tu:) >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.